Naučíme vás aj *vaše deti* piť viac vody

Človek je tvor, ktorého organizmus je z väčšej časti tvorený vodou, tekutiny potrebujeme na látkovú výmenu, na správnu funkciu obličiek a odplavovanie škodlivín. Bez vody nemôžu fungovať žiadne dôležité orgány vrátane mozgu. Telesná hmotnosť dospelého človeka je tvorená z 50 -70% vodou. U detí je toto percento ešte vyššie, napr. u batoliat je to 75 - 80 %. Je jasné, že v rôznom veku života vzniká odlišná potreba príjmu tekutín. Za deň stratíme vďaka telesným procesom asi 2,5 litra tekutín. Ľudské telo si síce časť vie metabolickými procesmi vyrobiť samo – asi 500 až 900 mililitrov, ale zvyšok treba doplniť nápojmi a stravou. S nedostatkom vody sa telo nedokáže veľmi dobre vyrovnať. Aj obyčajná päťpercentná dehydratácia je malér. Stačí na to, aby sme pocítili problémy. Možno to aj poznáte - prehriatiu, bolesti hlavy, únave, poklesu výkonnosti a koncentrácie a tak ďalej, to je len začiatok.

Iný príjem tekutín bude mať mladý športovec pohybujúci sa v lete na ihrisku a iný napríklad staršia pani, ktorá za deň urobí len pár krokov po svojom byte. Existuje však všeobecný vzorec výpočtu pitného režimu, ktorý je odvodený od telesnej hmotnosti: váha v kg x 0,035 = denná potreba tekutín v litroch. Za každých 11 kg nadváhy si pripočítajte 0,25 litra. Pokiaľ je teda náš denný príjem tekutín medzi 1,5 až 2,5 litrami, sme pravdepodobne v rozumnom rozmedzí. Ohľad berme na individuálny režim, fyzické zaťaženie, športovú aktivitu, potivosť, teplotu prostredia, v ktorom sa pohybujeme. Do príjmu tekutín sa započítavajú aj tekutiny prijaté v strave, takže jej vhodné zloženie dokáže výsledok tiež dosť ovplyvniť. Najlepším ukazovateľom dostatočného príjmu tekutín je farba moču. Pokiaľ je svetlo žltá, bez zápachu 5–7x denne, je všetko v poriadku.

Máme na mysli závislosť na pití vody. Pokiaľ si so sebou všade nosíte veľkú fľašu s vodou, priebežne neustále popíjate, spozornite. Ide o psychickú záležitosť, kedy sa pitím každých 10–15 minút upokojujete. Vypiť viac ako 4 litre tekutín denne môže byť aj nebezpečné pre obličky. Najhoršie je pre telo nárazové pitie. Pokiaľ by ste vypili počas pol hodiny 10 litrov vody, obličky nestačia odfiltrovať nadbytočnú vodu z krvi, a tým dôjde k vzniku hypotonického prostredia (bunky vťahujú dovnútra vodu), čo predstavuje riziko napr. pre mozgové bunky.

Niekedy nie je vôbec ľahké dostať do detí dostatočné množstvo tekutín. Navyše detský organizmus potrebuje tekutín viac v prepočte na kilo váhy v porovnaní s dospelými, pretože je tvorený väčším podielom vody. Koľko by toho vaše dieťa malo vypiť zistíte najlepšie jednoduchým výpočtom. Na každé kilo váhy je vhodné, aby dieťa vypilo 60 ml tekutín. Ak je váha dieťaťa napríklad 28 kg, malo by vypiť asi 1,7 l. Započítavame do toho aj tekutiny v jedle. Pri výbere vody pre deti je potrebné sledovať zloženie vody, najmä množstvo dusičnanov a dusitanov, ťažkých kovov, množstvo minerálov, hodnota pH (aby voda nebola kyslá s nízkym pH).

Deti a obzvlášť tie najmenšie nepociťujú smäd ako dospelí, častokrát sú len mrzuté, plačlivé, unavené a je na nás rodičoch, aby sme rozoznali ich potrebu. Dôležité je podávať im vodu v pravidelných intervaloch po malých dávkach a nečakať až na akútne prejavy smädu.

Čím je dieťa mladšie, tým viac vody jeho telo obsahuje a je zároveň nedostatočným prísunom tekutín tiež viac ohrozené. Kapacita jeho močového mechúra je pomerne malá a je potrebné, aby dostávalo piť v pravidelných menších dávkach. Ročné dieťa potrebuje približne 1 až 1,5 litra tekutín, ktoré dokáže čiastočne získať zo stravy a čiastočne doplniť práve pitím. V podstate by každú hodinu, okrem spánku, malo vypiť cca 50 ml. Ideálnym meradlom je počet pocikaných plienok (cca 5-6 na deň).

Materské mlieko je ideálny a najvhodnejší základ pitného režimu dieťatiek minimálne do veku pol roka. Doplňovanie pitného režimu vodou v tomto veku je potrebné iba pri teplom počasí alebo zvýšenej teplote vášho bábätka. Pokiaľ začíname s prikrmovaním, je vhodné začleniť do tohto procesu aj zaučovanie k správnemu pitnému režimu – tu platí jednoduché pravidlo – čistá voda je najvhodnejšou voľbou.

Voda, ktorú pijú malé deti, má svoje odporúčané hodnoty, nemala by mať rozhodne vyšší obsah minerálov ako 500 mg/l. Väčšina vôd s vyšším obsahom minerálov obsahuje viac sodíka, je nutné starostlivo sledovať hodnoty dusičnanov a dusitanov, ale aj fluóru, chlóru, či iných nežiaducich látok napr. aj v kohútikovej vode. Je potrebné voliť čo najmäkšiu vodu, ktorú detské telo čo najjednoduchšie spracuje bez zaťaženia.

Chlór je prchavá látka, a tak by sa zdalo, že by sa varom mala odstrániť. Skôr je však reálne, že vyprchá odstaním vody než jej prevarením. Existujú štúdie, kde množstvo chlóru vo vode pri prevarovaní vzrástlo, najmarkantnejšie nárasty boli pri prevarení bez pokrievky. Čo sa týka dusičnanov, tie sa správajú rovnako, odparovaním vody pri prevarovaní sa ich koncentrácia vo výslednom nápoji zvyšuje. Spomínané štúdie varujú pred 5 alebo 10 minútovým prevarovaním, pretože môže spôsobiť odparenie väčšieho množstva vody a tým aj vyššiu koncentráciu potenciálnych škodlivých látok (chlór, dusičnany, sodík) vo výslednom nápoji.